O jednom nenáhodnom výbere sudcu – rieši navrhovaná reforma justície skutočné problémy?
V posledných mesiacoch bolo niekoľko mediálnych káuz, ktoré opisovali branie obvinených v rôznej najmä korupčnej trestnej činnosti do väzby Špecializovaným trestným súdom (ŠTS).
Len príkladmo od úvodu októbra 2020 do cca úvodu druhej polovice januára 2021 jedna a tá istá (podľa rozvrhu práce ŠTS) zákonná sudkyňa rozhodovala a zobrala do väzby najmenej 13 mediálne sledovaných obvinených (len podľa informácii z médií). Keďže na ŠTS je sudcov 15, zarazila ma táto skutočnosť a vynorila sa otázka nie(len) zákonnosti rozvrhu práce a následného rozhodovania konajúceho sudcu/sudkyne ale najmä správnosti takéhoto rozvrhu.
Zákon č. 757/2004 Z.z. o súdoch (ďalej len zákon) v §51 upravuje spôsob prideľovania vecí podľa rozvrhu práce pričom v odseku 3 uvádza “Ak nie je možné prideliť vec náhodným výberom a ide o potrebu pridelenia veci na rozhodnutie bez zbytočného odkladu v prípadoch rozhodovania o ustanovení obhajcu, o príkaze na zatknutie, o väzbe,….. veci sa prideľujú v súlade s rozvrhom práce spôsobom určeným v rozvrhu práce tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí.”
Rozvh práce ŠTS určuje, ktorý sudca a v ktorý týždeň rozhoduje o väzobnom stíhaní.
Zákon v §50 ods.1 zveruje vypracovanie rozvrhu práce predsedovi súdu a zveruje mu aj kompetenciu určiť samosudcov do väzobných služieb, ak nie je možné vyberať sudcov náhodným výberom.
Predseda ŠTS vypracoval rozvrh práce pri väzobných službách tzv.rozpis služieb, ktorý je prílohou rozvrhu práce a pre médiá dňa 26.8.2020 uviedol :„Tí, ktorí prejavili záujem o služby z Pezinku, tak rozvrh práce sa týmto smerom bude meniť a aj do služieb budú chodiť predovšetkým noví sudcovia.“
V rozpise služieb skutočne preferuje rozvrh len určitých sudcov a 3 sudcovia (tvoriaci 1/5 všetkých sudcov ŠTS) rozhodujú podľa rozpisu služieb takmer polovicu času väzobných služieb – hoci sudcov ŠTS je spolu spomínaných 15. Takže ako bolo avizované aj v médiách predsedom ŠTS, väzobné služby nie sú rozdelené medzi trestných sudcov rovnomerne. To však nie je nezákonné a potiaľ je rozhodovanie ŠTS a predmetných sudcov určených rozvrhom práce v poriadku, formálne vždy o vzatí do väzby rozhodovala zákonná sudkyňa/sudca, určená rozvrhom práce.
Otázkou zostáva, či je takýmto rozvrhom práce – nerovnomerne medzi sudcov rozdelené a naviac TÝŽDŇOVÉ turnusy väzobných služieb vopred určené jednotlivým sudcom a dlhodobo vopred zverejnené pre každého a teda aj orgány činné v trestnom konaní (OČTK) – splnená zákonná podmienka …prideliť veci sudcom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí.” Jedná o skutočne náhodný výber sudcu?
Nemožnosť výberu sudcov náhodným výberom pre každú jednotlivú (väzobnú) vec však nemôže (nesmie!) automaticky znamenať možnosť akejkoľvek návrhovej strane sporu si vybrať svojho sudcu pre akékoľvek rozhodovanie podľa písmena §51/2/h zákona. Práve naopak aj pri takomto rozvrhu práce má a musí byť zabezpečená podmienka zákonného sudcu v zmysle, že každá zo strán má právo na fair proces a každá zo strán má právo na sudcu, ktorý nielenže bude nezávislý, ale bude mu pridelený aj nezávislým spôsobom, teda ani jedna zo strán nebude vopred vedieť, kto je v konkrétnej veci sudca – toto sa týka a musí týkať predovšetkým obvineného o ktorého individuálnych právach (dočasnom obmedzení osobnej slobody!) sa z pozície štátnej moci rozhoduje!
To však pri súčasnom rozpise väzobných služieb na 7 po sebe idúcich dní – týždňový turnus- a pol roku vopred zverejnenej informácii, kto má v ktorý týždeň kalendárneho roku väzobnú službu na tom konkrétnom súde, už zjavne na prvý pohľad nie je možné.
V praxi to teda výslovne nabáda OČTK, aby si vybral konkrétneho sudcu slúžiaceho celý týždeň, poznajúc jeho doterajšiu rozhodovaciu činnosť, rozhodol sa sám kedy zadrží obvineného tak, aby podal návrh na väzbu na jednotlivých obvinených ku konkrétnemu ním vybranému sudcovi – keďže informácia o službe na najbližších 7 dní je verejná. Kto z nás by to spravil inak v snahe mať vo veci úspech, keď si môže vybrať sudcu rozhodujúceho o väzbe obvineného. Obvinený takú možnosť samozrejme nemá, keďže mu chýba návrhová právomoc a musí sa podriadiť štátnej moci. Takto si štát predstavuje výkon spravodlivosti?
V tomto ohľade sa javí iniciatíva MSSR o prekreslenie súdnej mapy, kde je v dôvodovej správe tvrdené že práve špecializácia prinesie lepšie a zákonnejšie rozhodovanie a súdy umiestnené mimo bydliska účastníka pretrhnutie korupčných väzieb (to nie sú slová autora článku) ako krok vedľa, ak bude ponechaný doterajší systém manažovania súdov(keďže práve na súde, ktorý je mimo bydliska obvinených a je už dnes vysoko špecializovaný s počtom sudcov umožňujúcich náhodný výber zákonného sudcu je takéto konanie (autorom článku) spochybňované).
Z vyššie uvedeného mi vyplýva, že namiesto potreby štátu drahou reformou vytvárať špecializované nové a iné súdy, by sme mali začať malými, efektívnymi a nie drahými vylepšeniami systému, ktoré by viedli ku tomu istému cieľu ako nákladná reforma súdnictva.
Autor článku nemá kompetenciu ani ambíciu navrhovať riešenia pre rozvrhy prác jednotlivých súdov, na to je príslušná samospráva, avšak akýkoľvek vopred predpokladaný a zverejnený kľúč pri výbere sudcov do väzobných služieb prinesie do každej jednej veci racionálne a slobodne zmýšľajúcemu človeku len neistotu pri pohľade na justičné procesy (prečo by príkladmo všetci sudcovia/vždy iná polovica všetkých sudcov daného súdu nemohli byť pripravení každý tretí kalendárny deň, aby ich o 6.00 ráno vylosoval počítač, vrhla kocka etc. na väzobnú službu najbližších 72 hodín, za ktoré sa nestihne OČTK pripraviť na daného sudcu?) Aj OČTK by mal vítať takýto postup – bude ich to nútiť ku skvalitneniu procesov a bude odstránená akákoľvek pochybnosť o očakávanej “pripravenosti” a dôvodnosti väzobných stíhaní.