(malo by byť adresované Slovenskej advokátskej komore)

17. november je od roku 1989 symbolom pokojného odporu proti totalitnému režimu (preto Nežná). Všetko to začalo radikálnym a brutálnym zásahom polície proti pokojnej manifestácii na Národnej triede v Prahe a skončilo pádom komunizmu (v reálne to začalo v roku 1948 nástupom komunizmu, že). A keďže sme boli súčasťou väčšieho celku, vnímame to oprávnene aj ako našu pripomienku zmeny zlých časov.

Tieto riadky píšem 17. novembra v upršaný deň v práci, aj na spomienku Nežnej zmeny. V 89-tom bola polícia (štátne orgány) radikálna a ľudia pokojným spôsobom prejavovali odpor. Dnes…. Spoločnosť je z každej strany radikalizovaná, ani nemá význam písať detail (o.i. len aktuálne množstvo vulgárnych kriedových nápisov na premiéra po uliciach). Diskusia sa zo žiadnej strany sporov nenosí. Ako spieva Nohavica… „a dál se hádže kamením a píská“.

Pritom máme každé 4 roky slobodné voľby (nech už kričí kto chce čo chce) a životnú úroveň vyššiu ako vo veľkej časti sveta a zásadne vyššiu ako pred Novembrom. A všetko málo. Voľby pravidelne nerešpektujeme a hneď po nich chceme predčasné, lebo veď si ich zaplatíme. Aspoň že to komorové funkčné obdobie sme zatiaľ nenašli odvahu skracovať!

November bola revolta proti komunistickému veľkému štátu, chceli sme občiansku spoločnosť a malý štát (hoci len intuitívne, lebo sme po toľkých rokoch nevedeli čo to je). Táto objednávka však už opäť nie je ani od politikov a ani od občanov. Je iba pravidelná spoločenská objednávka na zmenu vlády, ktorá však reálnou zmenou nie je.

A teraz k Novembru a Slovenskej advokátskej komore.

17. november 2025 nebol dňom pracovného pokoja, hoci sviatkom oslava tohoto symbolu Nežnej revolty naďalej ostáva.

Značná časť spoločnosti odmietla štátom prijatú ponuku na zmenu spôsobu oslavy a odmietla v tento pracovný deň pracovať.

Pritom každý deň vytvárania HDP ako spoločného statku na zlepšenie ekonomiky štátu pomáha, nakoniec to bol štátom oficiálne komunikovaný ako jediný dôvod zmeny.

A ku oslave dobrovoľným dňom pracovného pokoja sa pridala Slovenská advokátska komora (SAK). Jednak rozhodnutím o 17. novembri ako dni pracovného pokoja pre zamestnancov a pri výkone funkcie volených členov SAK a jednak výzvou, aby všetci advokáti dobrovoľne a slobodne zatvorili svoje kancelárie na pripomienku Nežnej, zaplatili svojim zamestnancom mzdu a týmto spôsobom oslávili Boj proti totalite a uctili si November. Symbolika pekná, ale…!

Viem si predstaviť rôzne spôsoby osláv výročia pádu komunizmu v deň D v budove advokátskej komory, avšak všetky sú iné ako vyššie popísaná predstava našej komory. Spoločné stretnutia, otvorené stoly, veľa debát s disentom toho obdobia – všetko v budove SAK. Žiaľ J. Langoša už zavolať nemôžeme, ale napríklad F. Mikloška ešte áno. Dokonca aj nejakí advokáti dotknutí režimom žijú a mohli by porozprávať absurdnosti tej doby – srdečný pozdrav napríklad do Bardejovských kúpeľov. Rovnako ako advokáti, ktorí boli v Novembri študenti a aktívne sa zúčastnili Novembra – pozdrav napríklad na Staré Grunty do Bratislavy, TKM s baťkom Mináčom bola tiež pamätná relácia.

Alebo rozprestrieť v budove SAK plátno a premietať filmy pripomínajúce strasti komunizmu, zapojiť a brúsiť intelekt v debatách pri káve v priestoroch komory v snahe veci posunúť dopredu (a to nechcem byť ako súdružka Nováková z vtipu o potrebe pracovať 7 dní v týždni na zlepšenie komunizmu). Veď mladí kolegovia narodení po 1989 nie úplne evidujú bizarnosť tej doby.

ALE Slovenská advokátska komora mala voľno (korektne treba napísať, že zabezpečila podateľňu).

A teraz strih. Áááá hop – pozrime sa na aktivitu Českej advokátskej komory na tento deň (celý deň otvorený chill-out lounge na ČAK v Prahe a pripomienka na Národnej triede). Celkom iná kultúra, že…

Ostáva len viera a nádej (tak ako sme ju mali toho 17.11.1989), že aj Slovenská advokátska komora nájde odvahu budúci rok a pripraví vo svojej budove akciu, ktorá nenúteným a dôstojným spôsobom pripomenie boj o slobodu aj tým, ktorý November nezažili. Ak teda má komora úprimnú snahu prispieť ku oslave míľnika doby aj inak, ako udelením pracovného voľna zamestnancom.

Ps: a keď spomíname November 1990, nezabudnime, že 35 rokov sme ako advokátska komora spájali advokátov, vytvárali podujatia pre všetkých a snažili sa o rovnosť prístupu, vzdelávania a šancí. A cítili sme (aký-taký) súzvuk, že sme všetci v jednom vreci (ženy, muži, mladí, starí…). Nie som si istý, či vytváranie platforiem – napríklad v súčasnosti komorou avizovanej pre ženy advokátky – je cestou ku zvýšeniu rovnosti šancí a budovaniu jednotného advokátskeho stavu, alebo skôr ku rozdeľovaniu na takých a onakých, mužov a ženy a iné rôzne skupiny, ktoré budú žiadať komoru o ďalšie platformy v rámci advokácie (i. ozaj, ako komora odpovie potom ďalším advokátom pri žiadostiach o vybudovanie platformy pre nich? ii. s nadsázkou, môže sa aj advokát – muž prihlásiť do platformy pre advokátky – ženy 😊?). Nakoniec vidíme, že aj s podporou a účasťou niektorých volených členov orgánov komory (!) tu už jednu advokátov rozdeľujúcu (skoro až politickú) plusplatformu, pravidelne zahlcujúcu verejný priestor, máme.

Ak by vytváranie platforiem bolo jedným z cieľov orgánov komory – a odtiaľto zo Žiliny sa to tak javí (opäť si pomôžem klasikom: Bratislava je ďaleko a Boh vysoko) – mám obavu o jednotný advokátsky stav, budúcnosť komory a o odkaz Novembra.